Ešte pred približne dvoma rokmi bolo možné na veľtrhu Automechanika Frankfurt vidieť prvé robotické systémy v lakovacích kabínach. Mnohé z nich však pôsobili skôr ako technologické prototypy – zaujímavé na pohľad, ale ďaleko od každodennej reality autoservisov.

Vývoj sa však zjavne pohol.

Koncom minulého obdobia predstavoval jeden z veľkých výrobcov lakovacích systémov prvý lakovací robot, ktorý mal priniesť zásadný posun do segmentu opravárenského lakovania. Tí, ktorí mali možnosť vidieť systém v prevádzke, poukazovali najmä na rýchlosť lakovania, kvalitu povrchu a minimálnu spotrebu materiálu. Technológia pochádza podľa dostupných informácií z čínskeho Wu-chanu a v Európe je uvádzaná cez distribučného partnera.

Len krátko nato prišiel ďalší zaujímavý signál z praxe.

Nemecký členský podnik Hänssler GmbH z Göppingenu zaviedol do reálnej prevádzky systém T1000 CurveRobot. Zaujímavé pritom je, že nejde o veľký priemyselný závod, ale o menší nezávislý (slobodný) podnik s približne ôsmimi pracovníkmi. Podľa zverejnených informácií nebola motiváciou náhrada ľudí, ale najmä nedostatok skúsených lakovníkov, tlak na efektivitu, úsporu materiálu a optimalizáciu procesov.

Ešte zaujímavejšie však je, že sa objavuje ďalší, nezávislý smer vývoja.

Spoločnosti Glasurit, SATA a Boya Auto-Zentrum Hannover (aribos Group) oznámili prvý pilotný projekt lakierovacej robotiky v regióne DACH /nemecky hovoriaci trh / hospodársky priestor DE-AT-CH/. Použitý systém nesie označenie „SATA jetstream Lackierroboter“, pričom samotní partneri otvorene uvádzajú, že ide o riešenie založené na technológii CurveRobot.

To začína vytvárať zaujímavý obraz trhu.

Na jednej strane stojí technologická platforma CurveRobot, na druhej strane sa okolo nej začínajú prepájať známe mená z odvetvia:

• SATA – etablovaný výrobca lakovacích pištolí a aplikačnej techniky,
• Glasurit – prémiová refinish značka skupiny BASF,
• servisný partner z praxe Boya / aribos Group,
• a reálne prevádzkové nasadenie v dielňach.

Inými slovami: už nejde len o príbeh jednej progresívnej dielne alebo jednej výstavnej ukážky.

Podľa dostupných údajov sa pri systémoch tohto typu sledujú najmä:

✔️ vysoká kvalita povrchu a lakovania
✔️ integrácia do existujúcich lakovacích procesov
✔️ zníženie spotreby materiálu (uvádzané rádovo 30–40 %)
✔️ nižší objem finish prác a menej prachových inklúzií
✔️ odbremenenie personálu od fyzicky náročných operácií.

Zaujímavým praktickým momentom je aj ekonomika prevádzky. V jednom z publikovaných prípadov bola technológia implementovaná dokonca v podniku s jedinou lakovacou kabínou. Prevádzka zároveň funguje ako Tesla Approved Body Shop s vysokým zastúpením opakujúcich sa modelov Tesla Model 3 a Model Y, čo môže výrazne meniť ekonomiku automatizácie.

Zároveň treba zachovať odbornú striedmosť.

Investície sa pohybujú v státisícoch eur, technológia nie je bez limitov a pri dnešnej komplexnosti opráv ostáva ľudská odbornosť, rozhodovanie a kontrola kvality stále kľúčová. Návratnosť je približne na úrovni 6 rokov.

Napriek tomu sa čoraz viac ukazuje, že otázka už nemusí znieť:

„Či lakovacia robotika príde do segmentu opráv vozidiel?“

Možno vhodnejšia otázka začína byť:

„Kde, pri akých objemoch práce, pri akých typoch prevádzok a v akom časovom horizonte začne byť ekonomicky relevantná?“

Jedno sa však zdá byť čoraz menej sporné:

už nejde o jednu lastovičku na oblohe.